V roku 1892 založili v Cíferi výšivkársku dielňu, kde pod odborným vedením Márie Hollóssyovej vyrábali náročné výšivky, zástavy, cirkevné a korunovačné rúcha pre celé Uhorsko a zahraničie. Roľnícke ženy z obce a širokého okolia sa v nej učili zložité výšivkárske techniky, ktoré sa prejavili v oblasti ľudového odevu a krojového ornamentu. Cíferský kroj je skutočne jedinečný a patrí k najkrajším a najdekoratívnejším na Slovensku. Vyjadruje bohatosť trnavskej úrodnej zeme. Na kroji vyniká hlavne vkusne kreslená vzorka a veľmi dobre volená farebná kompozícia, najmä typická čierno-žltá hrachovina na bielom podklade. Je veľmi pestrý a drahocenný, vyšívaný zlatou a striebornou niťou.

Ženský sviatočný kroj pozostáva z týchto častí:

  • červené stuški – stužky, ktoré nosia dievčatá na hlavách tak, že je nimi obložená celá hlava; vo sviatočné dni, do kostola a na svadby dievčatá nosili bíle stuški z hadbávu – hodvábne, vyšívané zlatou niťou alebo granátkami; vydaté ženy nosia čepce bohato zdobené a vyšité;
  • krézel s obojkom – vyšívaný čipkový naberaný, všitý do zlatého alebo strieborného obojka, ktorý sa pripína okolo krku;
  • mašla – bohato zlatom vyšívaná mašľa zdobená granátkami ukončená strapcami, pripína sa na krézel; na mašli bývajú vyšité rozmanité kvety, pšeničné klasy (typický prvok trnavskej nížiny);
  • pruclek (lajbel) – je ušitý z drahocennej látky, z hodvábu, alebo brokátu, na ktorom sú vytlačené pestrofarebné kvety, tzv. stromové, oblieka sa na vrchy z bieleho plátna;
  • vrchi (rukáfce) – bohato vyšívané na kartách, výšivky sú rôznofarebné, hodvábne, strieborné a niekedy zlaté;
  • tacle – patria k rukávcom, vyšívané a lemované jemnou čipkou a hrachovinou;
  • škrobnice – musia byť dobre tvrdé (naškrobené) a v páse utiahnuté, dolu je našitá madeirová krajka, tzv. mašinová;
  • sukna – sukňa šitá z ťažkého hodvábu alebo súkna, oblieka sa na škrobnice, musí byť rásená (kulmuvaná, zložená z tuhých záhybov);
  • záscera – príde na sukňu, je čierneho, alebo tmavomodrého hodvábu alebo listeru, okraj je pevne vyšívaný, má byť taká široká, že sukňu vidno len vzadu;
  • opasek – pripína sa okolo pásu na zásteru, ukončený strapcami;
  • kacabajka – ženský vrchný odev na nosenie v zimnom období;
  • čírne čižmi – čižmy vŕzgajú, majú tvrdé sáry a nad podpätkami sú preštepované žltou niťou.

Mužský sviatočný kroj pozostáva z týchto častí:

  • širák – klobúk s vyšívanými malými stuhami a s pštrosími kosírkami;
  • slovenská košela – košeľa so zlatým alebo strieborným obojkom a krásne vyšívaná čierno-žltá hrachovina, rukávy sú ukončené paličkovanou čipkou;
  • pruclek – je pestrofarebný, vyšité stromové kvety, zdobený na zadnej časti gombíkmi;
  • mašla – bohato vyšívaná granátkami, ukončená strapcami;
  • gace – čierne nohavice zdobené čiernou šujtaškou, ktorá je upravená do ornamentu, musia dobre priliehať k telu;
  • kapesník – poskladaný vyšitý biely ručník, ktorý je naškrobený a pripína sa vodorovne na nohavice;
  • čírne čižmi – čierne čižmy s tvrdými sárami.