Jednou z mála obyčají, ktoré sa uchovali až dodnes, je tradícia stavania májov. V noci pred 1. májom bolo v dedine rušno. Mládenci potajomky sadili máje pred domami svojich vyvolených dievčat, iní sadili máje pred domami krčmárov, lebo títo sa mládencom aj náležite odmenili. Zohnali si rôzne drúky či dlhé rovné hóle (tenká guľatina, najčastejšie breza alebo smrek), na ktoré pripevnili zelené vrcholce. Na vetvy potom poviazali farebné papierové alebo iné pestré stužky. Nakoniec na máj zavesili fľašu s vínom alebo pálenkou.

Takým dievkam, ktoré nemali o chlapcov záujem, alebo boli pyšné, ba nafúkané, stavali chlapci nie máje, ale panákov. Panáka zostrojili zo starých čižiem, pančúch, kabáta a širáka. Všetko sa vypchalo slamou. Keď ho takto upravili, dvaja mládenci pridržali rebrík a tretí musel veľmi šikovne a rýchlo vyliezť na strechu a dať panáka za komín. Inde zase mládenci rozoberali gazdom na humne vozy, pluhy a vynášali ich na strechu stodoly, kde ich zasa poskladali. Rozoberali lávky nad potokom a vystrájali aj iné veselé kúsky. Všetko sa to v noci odohrávalo v tichosti, aby prekvapenie bolo čo najväčšie – či už príjemné alebo nepríjemné. Mamky tých pyšných dievok dávali však celú noc pozor, stáli v okne a pozorovali, či jej dcére mládenci nedávajú panáka. Ak niečo zbadali, tak s hurhajom týchto mládencov odohnali.

Dnes sa máje stavajú pred domy slobodných dievčat už len zriedka. Každoročne sa však máj stavia pre všetkých na námestí v centre obce. Symbolizuje vďačnosť prírode za podmienky pre dobrú úrodu, hojnosť, ochranu pred chorobami, zlým počasím a neúrodou. Pre zaľúbených môže byť do neba vztýčený máj znakom kvitnúcej májovej lásky.

[spracované na základe výskumu L. Bernadiča]